(Homília)
Trojjediný Boh je láska sama, ktorá sa túži vlievať do srdca každého jedného človeka. Apoštol sv. Ján píše: „Boh je láska a kto zostáva v láske, ten zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom.“ Láska spočíva v dávaní, v obete seba. Nejde o lásku egocentrickú. Boh nie je egocentrický, do seba zahľadený, pretože „miluje všetko, čo stvoril“, píše žalmista. V najvyššej miere miluje človeka, ktorého stvoril na „svoj obraz a svoju podobu.“ Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh pre nás chce to najdokonalejšie dobro. Ním nie je nič menej ako On sám. Boh sám sa teda chce dávať, zdieľať človeku. Jeho Božská láska chce zaplavovať srdce človeka a premieňať ho, aby sa „stalo podobným jeho Srdcu.“ Akokoľvek sa však Boh chce dávať človeku, akokoľvek chce k nemu pristupovať ako k seberovnému, Boh natoľko miluje človeka, že rešpektuje aj jeho odmietnutie. Keď stvorenie odpovie svoje „nie“, akosi využije svoju možnosť. Boh, pretože človeka nekonečne miluje, je svojou vlastnou láskou spútaný a odmietajúceho človeka netrestá okamžitým násilím. V tomto momente sa vysvetľuje, v čom spočíva hriech. Hriech je dobrovoľným zabránením Láske, aby sa vliala do srdca človeka. Hrôza hriechu teda spočíva v odohnaní milujúceho Boha a jeho lásky, ktorej nie je dovolené pôsobiť v duši človeka. Už sme povedali, že Boh je láska, ktorá sa chce vlievať do duše. Hriech však tomuto zabraňuje; človek páchajúci hriech odmieta, aby v jeho duši Boh konal ako Boh, aby vôbec bol v ňom prítomný skrze milosť. Tým vlastne pácha násilie na Bohu, pretože jeho podstatou je milovať. Ak sa Cirkev a svätci desia hriechu, je to práve v tom zmysle, ako to hovoril sv. František z Assisi: „Beda nám! Láska nebola milovaná.“ Ide priamo o šialenstvo. Jeho najhorším prejavom je, ak sa hriešnik nevrhne k nohám milujúceho Boha, lež zostáva uzatvorený v sebe. Hriech totiž vnáša do duše človeka strašnú zmenu. Krásnu, milujúcu tvár Boha mení na tvár rozhnevanú, strašnú a trestajúcu. Boh sám sa nemení, zostáva milujúci. Len hriešnik odmieta svojím hriechom pozerať na Boha, ktorý ho miluje a začne sa ho báť, pretože sám seba presvedčí, že Boh ho nenávidí, že to chce trestať a že sa hnevá. Hriech nastoľuje v srdci falošný prelud, vidinu: že Božie požehnanie je prekliatím. Ak duša zotrváva v tomto odmietnutí Boha a jeho lásky, potom vlastne nedovoľuje Pánovi konať voči takejto duši inak, ako trestajúco. Pán takto konať nechce, hriešnik mu to inak nedovolí. A čo je podkladom tohto všetkého? Pýcha! Krásne to vyjadrujú slová sv. Terézie z Lisieux k jej zverenkyni sestre Márii: „Pokušenie k pýche je omnoho nebezpečnejšie, a ak mu podľahneme, Boha to urazí omnoho viac, než keby sme zhrešili proti čistote a to i vážne. Má totiž ohľad na slabosť našej porušenej prirodzenosti, zatiaľ čo pre previnenie z pýchy nie je ospravedlnenia. Pokušenia k pýche by sme sa mali báť viac ako ohňa, lebo pokušenia proti čistote nás môžu nanajvýš pokoriť.“ A pápež ctihodný Ján Pavol I. počas audiencie povedal: „Pán tak miluje pokoru, že niekedy dopúšťa aj ťažké hriechy. Prečo? Pretože tí, ktorí ich spáchali, konali pokánie a budú pokorní: človeku nehrozí, že bude sám seba považovať za polovičného svätca či anjela, keď vie, že sa dopustil ťažkých previnení.“
Boh sa chce našim srdciam dávať, chce do nich vlievať seba samého. Svätá omša je najvyšším vyjadrením tejto jeho lásky. V nej sa obetuje aj dáva. Nazrime do svojho vnútra. Nezabraňuje naša pýcha tomuto jeho dielu? Nesústreďujeme sa viac na seba a svoje slabosti, hriechy, na zlyhania? Nevenujeme príliš veľa času sebe a zahľadenosti do svojho vnútra – čo nás vlastne vedie k egocentrizmu a pýche?
Boh dopúšťa mnoho vecí v našich osobných životoch práve pre to, aby sme sa pred ním pokorili, hľadeli na neho a túžili uzrieť jeho svätú tvár. Nezatvrdzujme si teda dnes svoje srdcia, neprebývajme u seba, lež zamerajme celú pozornosť nášho rozumu a silu vôle na Pána. Zápasme v svojom duchovnom živote o to, aby Boh a jeho milosť mali do nášho srdca neustály prístup, nie preto, aby sme sa cítili dokonalými, polovičnými svätcami.
Najpokornejšia zo všetkých, Preblahoslavená Panna Mária, nauč nás pokore, nauč nás milovať viac Krista.
AMEN
